Istá členka feministického hnutia FEMEN z Ukrajiny, uprostred Kyjeva motorovou pílou spílila kríž predstavujúci onen pamätník. Pamätník dali postaviť v roku 2004 počas „Oranžovej revolúcie“ zakarpatskí prívrženci uniatskej cirkvi z úcty a na pamiatku obetí, ktoré mučil a zavraždil totalitný komunistický systém v rokoch 1920 až 1930.
Nezaslúži si čin onej feministky odsúdenie? Nie je to výsmech tým, ktorí onen pamätník postavili; a čo viac (!) - nie je to nové potupenie tých obetí, ktoré už raz odsúdeniahodne potupené boli? Môže úmysel, s ktorým bol onen čin (protest) vykonaný, ospravedlniť čin samotný?
Mlčalo by sa podobne, ak by bol zneuctený pamätník obetí holokaustu?!
Zdá sa, že ide o dvojaký meter, ktorým sa posudzujú odsúdeniahodné činy. Ich odsúdenie záleží od symbolu (resp. majiteľa symbolu), ktorý bol poškodený a azda aj aktéra samotného činu. Takýto zjavne nespravodlivý prístup však volá po „vzatí spravodlivosti do vlastných rúk“. Koho v tomto považujem za najviac zodpovedných, sú novinári.
Osobne protestujem proti predmetnému zneucteniu pamätníka obetí stalinizmu, ktorý sa uskutočnil v Kyjeve členkov feministického hnutia FEMEN za tichej asistencie fotografa snímajúceho onen akt, ktorý sa nepokúsil zabrániť onej ohavnosti.