Prírodne vedy a „nekonečnosť“ hmoty

Autor: Pavol Prievalský | 21.2.2011 o 15:07 | Karma článku: 4,27 | Prečítané:  804x

V našom rozumovom „dôkaze o existencii absolútnej bytosti ako nutnom predpoklade všetkého bytia“ ideme teraz hovoriť o náhodilosti hmotného sveta. Pokým náhodilosť mysliacich tvorov a iných živých bytostí nebolo ťažké spoznať (ako sme o tom hovorili v predchádzajúcom článku), náhodilosť hmotného sveta nie je taká zrejmá. Táto nejasnosť v poznaní mala a stále má vplyv na to, že niektorí pokladajú hmotný svet za absolútne bytie.

Najprv jedna poznámka všeobecného rázu. Takmer všetky filozofické smery hovoria o absolútne.

▪ Je to napríklad idealistický monizmus, ktorý hovorí o absolútnom duchu ako o určitom a-kozmickom bohu.

▪ Ďalej je to kresťanská filozofická tradícia, pre ktorú je absolútno nadsvetovou, transcendentnou a osobnou bytosťou – Bohom.

▪ Ale je to tiež materializmus, ktorý radikálne stotožňuje hmotu s absolútnom a pripisuje jej „božské“ vlastnosti. Ide v ňom o zbožstvený svet.

My sa v nasledujúcom sústredíme iba na kritiku materializmu, ktorý stotožňuje hmotu s absolútnom. Robíme to z toho dôvodu, že materialistické ponímanie sveta je aktuálne a mnohí ho považujú za „dogmu“, pomocou ktorej vysvetľujú existenciu všetkého bytia.

Povedali sme, že materialisti pripisujú hmote „božské“ vlastnosti, teda tie, ktoré sme my (v predchádzajúcom článku) stanovili ako bytostné znaky absolútneho bytia: svojbytnosť, svojpôvodnosť, plnosť všetkých dokonalostí, jediné vysvetlenie všetkých prírodných javov, atď.

A pretože vyznávači materializmu si za svojho zvrchovaného advokáta pri obhajobe svojej dogmy prizývajú prírodné vedy, obrátime sa na ne i my; ukážeme, čo konkrétne hovoria o hmote ako o časovo, priestorovo a energeticky nekonečnom princípe (teda ako o absolútnom súcne).

„NEKONEČNOSŤ“ HMOTY

Materialisti teda pripisujú hmote jednu z konštitučných známok absolútneho bytia, a tou je „nekonečnosť“ – podľa nich je ona najzákladnejšou vlastnosťou hmoty. To znamená, že hmota je pre nich niečím bezhraničným v zmysle časovom, priestorovom a energetickom. Tiež to podľa nich znamená, že hmota má schopnosť javiť sa v „nekonečne“ mnohých tvaroch a štruktúrach. Tieto vlastnosti má hmota, podľa niektorých, nielen ako celok, ale aj ako čiastka celku - elektrón je práve tak nevyčerpateľný ako atóm a príroda sama.

Preskúmajme teda, ako sa k „nekonečnosti“ hmoty stavia prírodná veda, ktorú materialisti – ako už bolo povedané - pokladajú za svojho výlučného spojenca.

Výraz „nekonečný“ dávame do úvodzoviek, a to z toho dôvodu, lebo materialisti tento výraz používajú v zmysle koľkostnom (kvantitatívnom), teda merateľnom, čo odporuje výrazu nekonečný, pretože ten je podľa svojej povahy nezmerateľný.

Predmetom skúmania prírodných vied sú „kvantitatívne“ (koľkostné) aspekty hmoty, ako aj tie, ktoré sa dajú aspoň sčiastky koľkostne vyjadriť. O všetkých ostatných otázkach, ktoré nepatria do sféry merateľnosti, prírodné vedy nehovoria nič. Toto platí aj o „nekonečnosti“. Či svet je konečný alebo nekonečný, nespadá do kompetencie prírodných vied. Táto otázka spadá do kompetencie filozofie. Isteže je prípustné, aby si prírodné vedy poslúžili prírodovedeckými poznatkami v diskusii o „filozofických otázkach“, ale len vtedy, ak chce dotyčný prírodovedec nimi podporiť svoje „filozofické postoje“.

V tomto zmysle treba chápať niektorých prírodovedcov, ktorí poukazujú na dôsledky zákona entropie alebo Dopplerovho efektu, pri ktorých sa teraz zastavíme.

ZÁKON ENTROPIE

K definovaniu tohto zákona sa dospelo na základe pozorovania, že pri všetkých fyzických úkazoch sa čiastka energie premieňa na teplo, ktoré sa potom nezadržateľne stráca vo vesmíre. Zásoba energie degraduje a vesmír sa každým okamihom stále viac približuje k momentu, v ktorom sa narastanie entropie (t.j. premeny energie na teplo) skončí. Rovnomerné rozloženie sa tepla vo vesmíre bude znamenať koniec všetkých makroskopických a mikroskopických vesmírnych procesov. Poslednou kapitolou dejín vesmíru bude „biela smrť“ mrazivej noci.

Úvahou nad týmto poznatkom prírodnej vedy prídeme k dôsledku, že svet nemôže mať časovú nekonečnosť. Keby vesmír nebol mal nejaký v čase presne ohraničený začiatok, proces narastania entropie by sa bol už skončil. Ak sa tak ešte nestalo, to znamená, že vesmír je relatívne mladý, t.j. že proces premeny energie na „neužitočné“ teplo sa začal v relatívne blízkej dobe. Keby niekto položil „začiatok“ narastania entropie do „nekonečnej“ minulosti, musel by odpovedať na otázku, ako je možné, že zásoba energie sa ešte nevyčerpala, hoci je obmedzená (ako sú obmedzené všetky telesá, ktoré sú jej nositeľmi).

DOPPLEROV EFEKT

K záveru o konečnosti hmoty a sveta možno prísť aj z úvahy o Dopplerovom efekte. Keď sa svetlo, ktoré prichádza z hviezdnych hmlovín (galaxií), podrobí spektrálnej analýze, objavia sa v ňom - na rozdiel od slnečného spektra - tmavé čiary viac posunuté k červenému svetlu („červený posun“). Z toho možno bezpečne usúdiť, že tieto zdroje svetla sa od nás vzďaľujú. Keďže ten istý úkaz možno konštatovať aj u iných galaxií, astronómovia prišli k záveru, že vesmír sa neustále centrifugálne rozširuje, a to so vzrastajúcou rýchlosťou.

Vec má však aj svoj rub: Ak sa totiž vo vesmíre odohráva proces centrifugálneho pohybu, čiže rozširovania sa, to značí, že vesmír bol pred mnohými rokmi oveľa menší a na začiatku tvoril priestorovú jednotu – určitý druh „praatómu“ nepredstaviteľnej hustoty. „Výbuch“ tohto „praatómu“ bol začiatkom všetkého diania vo vesmíre.

NEKONEČNOSŤ HMOTY NEMÔŽE BYŤ PREDMETOM VÝSKUMU PRÍRODNÝCH VIED

Ako sme mali možnosť vidieť, prírodné vedy nedokazujú (iste ani nepopierajú) „nekonečnosť“ hmoty. Nedokazujú, lebo to dokázať jednoducho nemôžu – nie je to predmetom ich výskumu. Ak sa napriek tomu, či už materialisti, ale aj ich protivníci vyslovujú o konečnosti alebo nekonečnosti hmoty na základe prírodovedeckých výskumov, dopúšťajú sa neodpustiteľnej metodologickej chyby. Vysloviť sa o týchto otázkach je výlučnou kompetenciou filozofie. Ak materialista tvrdí, že „prírodná veda dokázala nekonečnosť a večnosť hmoty“, stal sa obeťou relatívne rozšíreného nevedeckého názoru.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?