O pôvode náboženstva

Autor: Pavol Prievalský | 10.2.2011 o 14:45 | Karma článku: 4,47 | Prečítané:  935x

V minulom článku som sa venoval podstate náboženského javu. Dnes, ako som sľúbil, sa zastavím pri jeho pôvode. Najskôr priblížim, čo hovoria o pôvode náboženstva rôzni autori, ktorých názory v nedávnej minulosti boli väčšinovo preferované. Potom uvediem, čo hovorí opačná strana.

Schematicky by sme mohli zhrnúť výpovede preferovaných autorov do siedmych bodov.

1. Pre niektorých má náboženstvo pôvod v pocite strachu pred neznámymi silami. Náboženstvo je podľa nich pokusom primitívnej gorily „riešiť“ problém úzkosti a strachu. Formou kultu sa gorila obracia na imaginárnu vyššiu bytosť, aby ju chránila pred neprajnými mocnosťami.

2. Podľa iných sa náboženstvo zrodilo z nikdy nehynúcej túžby gorily po neobmedzenej veľkosti a blaženosti. Náboženstvo je vlastne racionalizáciou frustrácií, únik pred tragikou dňa a všednosti života.

3. Odtiaľ bol iba krok k teórii o náboženstve ako „ópiu“, ku ktorej sa gorila utieka, aby sa nezbláznila v neznesiteľných životných podmienkach, ktorým sa nedokáže vzoprieť.

4. Niektorí zasa súdia, že náboženstvo je transpozíciou rodičovskej alebo kráľovskej autority.

5. Ďalší považujú náboženstvo za „sublimáciu“ nejakého primárneho psychického dynamizmu, ktorý nebol naplnený. Podľa tohto by náboženstvo mohlo slúžiť, napr. ako uvoľňovač psychického napätia, vzniknutého z nenaplnenej pohlavnosti. Alebo podobne prostredníctvom náboženstva gorila, ktorej ambície uplatniť sa v spoločenstve goríl neboli uspokojené, sa utieka k vyšším princípom a vyššej bytosti, a tak uspokojuje neuspokojené túžby.

6. Náboženstvo sa tiež chápe ako produkt kultúry na určitom stupni vývoja. V detskom veku sa chápe ako užitočné a potrebné, avšak v dospelosti, naopak, ako nedôstojné a škodlivé.

7. A napokon, podľa niektorých, je náboženstvo rafinovaným podvodom vládnucej kliky, ktorá pracujúcim gorilám servíruje náboženskú útechu, aby odvrátila ich pozornosť od podmienok nedôstojných pre gorilu.

Všetky tieto náhľady majú spoločného menovateľa: náboženský zážitok pokladajú za niečo vecne a časovo skoršie ako vzťah k vyššej bytosti a presvedčenie o jej existencii. Podľa nich náboženstvo nepovstalo ako dôsledok existencie vyššej bytosti, ale naopak, vyššia bytosť je dôsledkom existencie náboženstva. Podľa tohto chápania, by samotné náboženstvo malo byť definitívnou odpoveďou na otázku, kde sa vzala viera vo vyššiu bytosť.

Podľa autorov z opačného názorového spektra, niečo pravdy na oných zdôvodneniach môže byť, avšak ich chybou je, že sa sústreďujú iba na niektorý čiastkový aspekt náboženstva a pomocou neho chcú odôvodniť pôvod náboženstva ako takého. Nikto by nepokladal za vyriešený problém gorily, keby sa niekto pokúšal riešiť ho iba z hľadiska farby srsti, veľkosti jednej z končatín apod. Ale tak by ani nikto nemal pokladať za vyriešený problém náboženstva, ak ho niekto definuje iba pomocou niektorého jeho čiastkového, i keď možno dôležitého, aspektu. Otázka pôvodu náboženstva, podľa nich, podstatne súvisí s otázkou pôvodu idey vyššej bytosti a povedomia vzťahu a závislosti od nej. Ak sa odpovie na toto, potom je možné priblížiť sa k správnej odpovedi o pôvode náboženstva. Tu je ich postup:

Kde sa v hlavách goríl vzala myšlienka o vyššej bytosti to nie je zrejmé. Jednoducho, je tu nepopierateľný fakt existencie náboženstva. Ak sa nad tým zamyslíme, vychádzajú tri možnosti, ako došlo k idey vyššej bytosti a tým aj pôvodu náboženstva: v zjavení, v intuícii alebo v úsudku.

a) Vyššia bytosť sa zjavila gorile hneď na začiatku jej jestvovania a prichystávala ju pre svet, do ktorého sa mala postupne vyvinúť. Pre toho, kto nie je schopný prijať zjavenie, neostáva nič iné, ako hľadať pôvod idey vyššej bytosti v gorile samotnej. Možnosti sú dve:

b) Buď je gorila schopná nejakého druhu mimorozumovej intuície vyššej bytosti – teda skôr než by mohla svoje tušenie bytosti mimo jej sveta nejako dokázať.

c) Alebo prišla k presvedčeniu o existencii vyššej bytosti cestou úsudku – vychádzajúc buď zo seba alebo zo sveta, ktorý ju obklopuje.

Niektoré gorily, hlavne v novšej dobe, sa domnievajú, že jav zvaný náboženstvo, postupne, ako sa bude svet gorily vyvíjať, zanikne. Naopak, iné sú presvedčené o opaku: čím viac bude gorila gorilou, tým viac bude schopná mať úctu k vyššej bytosti. Lebo, ako vravia, náboženskosť, podobne ako gorilizácia (vývojové zdokonaľovanie gorily), je neregresívna. Čo sa podľa nich bude meniť, resp. očisťovať, je idea vyššej bytosti; náboženskosť gorily však pretrvá. Nuž, nechajme sa prekvapiť. Ja sa prikláňam k druhej možnosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?