Jav zvaný náboženstvo a jeho podstata

Autor: Pavol Prievalský | 7.2.2011 o 15:01 | Karma článku: 6,34 | Prečítané:  1576x

Prehŕňal som sa v brožúrkach a knihách z nie tak dávnej doby, ktoré pojednávali o náboženstve. Aby som získal vyváženejší pohľad, prečítal som aj niečo z druhej strany. Urobil som si zopár poznámok, s ktorými by som sa chcel s vami podeliť.

Náboženstvo sprevádza celú históriu nášho rodu. Na jednej strane spájalo, inokedy jednotu štiepalo. Raz bolo inšpirátorkou kultúr, vzápätí ich potláčalo, ba až likvidovalo. Stavalo sa proti zotročovaniu, ale samo tiež k nemu slúžilo. Obraňovalo chudobných, je však taktiež pravdou, že chytráci vďaka nemu zbohatli.

Nejedna gorila už hĺbala nad týmto javom a kládla si otázku: Čo je náboženstvo? Z akého prameňa čerpá živiny, ktoré ho neustále udržujú pri živote, hoci už toľkokrát sa zdalo, že je s ním koniec? Kde treba hľadať jeho pôvod? Čo je jeho podstatou?

Tejto poslednej otázke sa budem venovať v dnešnom príspevku. O čo teda v náboženstve ide? Azda najvýstižnejšou môže byť nasledujúca opisná definícia: V náboženstve ide o povedomý, úctyplný a zaangažovaný vzťah k vyššej bytosti, od ktorej sa tvor cíti byť závislý.

Z definície sa jasne vynímajú tri základné pojmy: vzťah, vyššia bytosť a závislosť. Zastavme sa pri nich jednotlivo:

1. Náboženstvo je v prvom rade „vzťahom“ k vyššej bytosti. Tento vzťah je predmetom, obsahom a osou každého náboženstva. Etnologické výskumy dokázali priestorovú a časovú všeobecnosť náboženského úkazu. Napriek rozdielom medzi jednotlivými náboženstvami stretávame sa s nepopierateľnou skutočnosťou, že všetky rody goríl verili, uctievali a poslúchali nejaké božstvo. Minulosť i prítomnosť pozná jednotlivé gorily, ktoré neveria v existenciu vyššej bytosti, ale nepozná ani jedno neveriace spoločenstvo goríl ako celku. Fakt vzťahu k vyššej bytosti je evidentný v celých dejinách gorily. Niektorí si myslia, že je výsledkom „náboženského citu“ postrádajúceho akýkoľvek racionálny obsah a zdôvodnenie. No nejde skôr u nich o výplod apriórnej predstavy, ako si myslí opačná strana?

2. Druhým pojmom je „vyššia bytosť“. Isteže u jednotlivých náboženstiev sa vyššia bytosť poníma rozdielne. Niektorí naši predkovia si uctievali kamene alebo kozmické telesá, ďalší zasa veľkého predka. Sú však i takí, ktorí za vyššiu bytosť považujú niekoho, kto nie je z ríše goríl, kto presahuje celý stvorený svet, ba kto je jeho pôvodcom, zmyslom i cieľom. Skrátka pojem vyššej bytosti je rozmanitý; to záleží od toho-ktorého náboženského systému.

Z povedomia, aké kto má o vyššej bytosti, sa potom odvíja i samotný vzťah ku nej. Niekde sa stretávame s takým ponímaním vzťahu, že ho pre nedostatok úcty a zaangažovanosti ani nemôžeme nazvať náboženským vzťahom. Je typický pre tých, ktorí síce veria v existenciu vyššej bytosti, ktorá podľa nich stvorila svet; napriek tomu nepovažujú za potrebné vyvodiť z toho dôsledky pre vzťah charakterizujúci náboženského tvora. Diametrálne odlišný je na druhej strane vzťah tých, ktorí sa vinú k najvyššej bytosti s vedomím a láskou, s akými sa vinie dieťa ku svojim rodičom. Medzi týmito dvoma krajnými vzťahmi je však celá stupnica medziľahlých stanovísk.

3. Napokon tu máme „povedomie závislosti“. Ide v nej o zložitý vnútorný zážitok, ktorého podstatnou črtou je pocit bezmocnosti voči určitej biede, kliatbe telesnej alebo duševnej, vnútornej alebo vonkajšej, individuálnej alebo spoločenskej. Gorila trpí pocitom viny, uznáva svoju zodpovednosť, je presvedčená, že sa nemôže zachrániť sama a že jej záchranca môže prísť iba zo sféry, ktorá leží za hranicami jej sveta.

Aj povedomie závislosti na vyššej bytosti sa chápe rozdielne v jednotlivých náboženských systémoch. Ináč ho chápu uctievači neživých predmetov, ináč uctievači panteónu viacerých božských bytostí, ináč uctievači jedinej láskyplnej vyššej bytosti. Jeden z autorov tvrdí paradoxnú vetu: „Nikde na svete nebola závislosť na vyššej bytosti tak predstavená, ako v náboženstve dlho dominujúcom v našom geografickom priestore. Zároveň však nikde inde sa tak dôsledne nevyhodnocovala sloboda goríl samotných.“ Podľa neho, absolútna závislosť a schopnosť slobodne sa rozhodovať, sú dva piliere, na ktorých spočíva každé náboženstvo.

Nadnes toľko. Nabudúce sa zastavím pri jeho pôvode. Náboženstvo je ozaj jedinečný fenomén v dejinách nášho rodu. Čím je vo svojom jadre, to sa nám nikdy dokonale nepodarí pochopiť. Predsa však je tak evidentný, že nemôžeme o ňom nehovoriť. Je iste viacero dôvodov, ktoré jednotlivú gorilu môžu odradiť pred pomyslením si, že by sa mala stať bytosťou veriacou v existenciu vyššej bytosti a závislou na nej. Nemalo by jej to však brániť v tom, aby sa nad javom a podstatou náboženstva bez predsudkov zamýšľala.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?